„Keď som sa po desiatich dňoch
prebral z bezvedomia, prvé čo som videl, bola rakva a čerstvo vykopaný hrob,
ktorý pre mňa už pripravili moji spoločníci ...“.
Takto začal svoju prednášku vo veľkej dvorane prešovského evanjelického
kolégia v októbri 1894 rožkoviansky rodák Eugen Bánó (1855-1927). Tento
príslušník starobylého a široko rozvetveného zemianskeho rodu bol v tom čase v
celom Uhorsku veľmi populárnou osobnosťou. Pritom spočiatku nič nenaznačovalo,
že by sa mohol stať verejne známym. Po maturite na prešovskom gymnáziu
vyštudoval námornú akadémiu v Rijeke. Počas štúdia precestoval celú Európu,
nakoniec sa však zamestnal ako úradník uhorských železníc. Po viac ako
desiatich rokoch nudnej kancelárskej práce odišiel v tridsiatich štyroch rokoch
do výslužby a začal sa venovať cestovaniu po južnej a strednej Amerike. Prešiel
Venezuelu, Kubu, Mexiko, Panamu, Kostariku, Nikaraguu, Honduras, Guatemalu a
ostrovy Karibiku. Keďže nemal nadbytok peňazí, príležitostne pracoval,
napríklad u venezuelských železníc. Popri tom postupne začal, v rôznych
periodikách publikovať rôzne zaujímavosti a postrehy, ktoré sa nakoniec stali
základom pre viaceré jeho knižné publikácie.
Začiatkom 90. rokov 19. storočia sa nakoniec usadil v pralesnej oblasti Mexika. Založil tu rozsiahle kávové a tabakové plantáže. Keď v roku 1894 pricestoval na pol roka späť do Uhorska, ubytoval sa v rodných Rožkovanoch. Pravidelne cestoval do Prešova a najmä Budapešti, kde u viacerých ministrov jednal o možnostiach obnovenia vzájomného obchodu s Mexikom. Ten bol totiž úplne zastavený po poprave mexického cisára Maximiliána, brata Františka Jozefa I. Edmund Bánó sa pri tom usiloval využiť svojich početných príbuzných a priateľov v Uhorsku, ale opieral sa aj o blízke priateľstvo s mexických prezidentom Diazom. I keď bol doslova zaplavený množstvom žiadostí o prednášky a vystúpenia, zúčastnil sa iba na dvoch podujatiach. Jedno z nich bolo pre členov Zemepisnej spoločnosti pri Uhorskej akadémii vied v Budapešti a druhé, už spomínané v Prešove.
Po návrate do Mexika sa v nasledujúcich rokoch venoval rozširovaniu svojich
plantáži. Keď však nastalo obdobie, keď by ako už naozaj bohatý človek mohol
bezstarostne žiť, v roku 1903 zničil jeho viac ako desaťročné úsilie tropický
cyklón. Zo dňa na deň zostal úplne bez prostriedkov. Ako takmer päťdesiatnik
musel začať úplne odznova. Vďaka znalosti siedmych jazykov a skúsenostiam,
ktoré nadobudol pri cestovaní a obchodovaní, našiel nakoniec uplatnenie v
diplomatických službách. Paradoxne sa, ako zamestnanec mexickej diplomacie, na
svoju prvú misiu vrátil do rodného Uhorska. Neskôr pracoval, nielen pre
Mexičanov, ale tajne i pre uhorské ministerstvo zahraničných vecí v Egypte.
Kvôli jeho tunajšej činnosti ho v priebehu prvej svetovej vojny zajali
Angličania. Vážnejším dôsledkom sa však vyhol vďaka mexickému občianstvu. Po
rozpade habsburskej monarchie sa nakoniec usadil v Španielsku, kde aj zomrel.
Napriek tomu, že väčšinu svojho života strávil na cestách, na svoj rodný kraj
nezabudol. Vždy spomínal na Prešov a pri každej príležitosti sa tu zdržal aspoň
niekoľko dní. Navyše okrem toho, že napísal niekoľko populárnych cestopisov a
odborných prác, pomerne pravidelne až do svojej smrti prispieval väčšími
článkami aj do šarišských novín.
BÁNÓ Eugen (1855 - 1927)
Narodil sa v Rožkovanoch, študoval na gymnáziu v Prešove a na
námornej akadémii v Rijeke. Bol pracovníkom Košicko-bohumínskej železnice v
Prešove, potom prednostom stanice v Caracase, konzulom v Mexiku, v Egypte.
Precestoval štáty strednej a južnej Ameriky (Venezuela, Mexiko,
Panama, Kostarika, Honduras, Salvador a i.), v Mexiku založil plantáže na pestovanie
kávovníka.
Skúsenosti a zážitky zaznamenal v troch knižných prácach, prekladal do španielčiny, bol členom parížskej Sociéte académique d'histoire Internationale. Zomrel v Španielsku v Malage.
Článok prevzatý zo stránky Historickej spoločnosti kráľovského mesta Prešov od autora PeadDr. Patrika Derifňáka
Tu si môžete vypočuť rozhlasový program RTVS z cyklu Príbeh pre toto miesto s názvom "Rožkoviansky dobrodruh", ktorý je venovaný životu Eugena Bánóa.